Hudobníci formácie František Báleš ansámbel predstavili ocenený album Sonety žiakom stredných škôl a gymnázií. Interaktívnou formou ich v rámci projektu „S Hviezdoslavom do lavíc“ zapojil do spoznávania hudby menšinového žánru, najmä jeho netradičnej metrorytmickej štruktúry, líder kapely.
Zdá sa, že sa konečne v dnešnej dobe začína opäť objavovať dôležitosť výchovných koncertov. Takýto typ koncertov má výchovno-vzdelávací charakter a je pri nich citeľná spätná väzba zo strany mladých poslucháčov na interpretované diela profesionálnymi hudobníkmi. Tí sa snažia mladých ľudí zapájať do tvorivého procesu, takže pri predmetoch ako Hudobná a Estetická výchova, sa výchovné koncerty stávajú cenným doplnkom učebných osnov.
Vzdelávací projekt „S Hviezdoslavom do lavíc“ určený pre stredné školy, vytvoril klavirista, jazzman, pedagóg a hudobný skladateľ František Báleš so svojím ansámblom (projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia). V duchu svojho albumu si dal za cieľ oživiť krásu slovenskej poézie v spojení s jazzovou hudbou – v závere roka prezentoval výber skladieb z albumu Sonety na vybraných stredných školách: v marci (16.3.) začal projekt v Nitre na Súkromnom Konzervatóriu, pokračoval v júni: 22.6. na Gymnáziu Golianova v Nitre a 27. júna na bratislavskom Gymnáziu Metodova.
František Báleš ansámbel v zložení: Matúš Uhliarik spev, František Báleš klavír a autor hudby, Vladimír Máčaj kontrabas a Juraj Šušaník bicie nástroje, prináša poslucháčom nový, netradičný pohľad na dielo najväčšieho slovenského básnika.
Priamo v školskom prostredí si mohli žiaci a ich pedagógovia naživo vypočuť skladby z albumu Sonety, ktoré autor vytvoril na počesť stého výročia úmrtia Pavla Országha Hviezdoslava a ktoré získali ocenenie na Radio Head Awards, ako najlepšia jazzová nahrávka roka.
Koncerty líder formácie spojil s prednáškou, počas ktorej atraktívnym spôsobom predstavil prienik dvoch, napohľad odlišných umeleckých priestorov, hudby a poézie. O tom, že je možné „vidieť hudbu“ a „počuť poéziu“, sa poslucháči mohli presvedčiť počas spoločného muzicírovania a spolu s kapelou sa zapojili do procesu tvorby hudby na umelecký text.
Na jednom z výchovných koncertov (Bratislava, Gymnázium Metodova) sa zúčastnila aj naša redakcia. Koncert sa pre priaznivé počasie konal na školskom dvore, preto kontakt medzi mladými ľuďmi a profesionálnymi hudobníkmi bol uvoľnenejší. Bolo zaujímavé sledovať postupný proces, ako líder kapely, František Báleš, ktorý mal po celý čas slovo, objasňoval proces vzniku skladieb. Od písaného slova, netradičných, archaických výrazov, ktoré Hviezdoslav používa vo svojich Sonetoch, cez zákonitosti zhudobnenia až po výslednú podobu skladieb.
Jazz bol pre mnohých mladých ľudí zjavne novým žánrom, pretože už pri prvom scatovaní speváka Matúša Uhliarika (Sonet 1), reagovali živo a spontánne. Treba podotknúť, že Uhliarik je skvelý spevák, ktorý je s náročnými textami stotožnený čoraz viac a spieva ich s neuveriteľnou ľahkosťou, dokáže akcentovať doby, no bez kostrbatosti a tenzie. Všetci žiaci dostali aj vytlačenú verziu textov, ktorú mohli sledovať, aby sa dokázali lepšie zorientovať. Zároveň im klavirista vysvetlil základnú terminológiu jazzu – improvizácia, scat a forma. Jeho slovné vstupy boli medzi jednotlivými Sonetmi, ktoré hrala kapela. To, čo vysvetlil teoreticky, si ihneď mohli overiť v praxi. Báleš pôsobí ako pedagóg na Cirkevnom Konzervatóriu v Bratislave, jeho skúsenosti s vedením hodiny boli zrejmé. Vedel presne, ako má žiakov zaujať. Keďže išlo o syntézu slova a hudby, zameral sa predovšetkým na zákonitosti metrorytmickej štruktúry skladieb. Mnohé zo zhudobnených Sonetov sú skomponované v nepárnych metrách, rešpektujúc rytmické zákonitosti slov a jednotlivých veršov.
Napríklad Sonet č. 3 je napísaný na 9-dobé metrum. Nasledovala samostatná prednáška o metre – na aké sme my ako poslucháči zvyknutí (zväčša sú to párne, štvordobé, výnimkou je valčík), prečo sa rozhodol zvoliť nepárne metrum. Nechýbala názorná ukážka – na tabuli, delenie dôb v metrorytmickej štruktúre. Paralely s balkánskou metrikou, ktoré líder formácie vysvetľoval, poňal zážitkovo – prostredníctvom kamaráta, harmonikára, ktorý v hudbe využíva 21-dobé metrum. Hodnoty dôb následne žiaci počas skladby vytlieskavali (2-2-2-3), čo v tomto prípade nebolo vôbec jednoduché. Názorná ukážka a nácvik však zafungovali: doby vytlieskavali, prekvapivo, veľmi dobre. A najmä – cítili ste z ich strany prirodzený záujem, nie tlak, že sú na koncerte povinne (ako to bývalo za minulých čias).
Prišlo aj na predstavenie kapely – kontrabas a spôsob, ako sa na ňom hrá – nielen sláčikom, ale využitím jazzového pizzicata, no i predstavenie rôznych úderov na telo hudobného nástroja. Rovnako prednášajúci predstavil bicie nástroje a ich spôsob využívania nielen ako rytmického, ale aj melodického nástroja (s ukážkami s činelmi a bubnami).
Ukážka Sonetu č. 8 – aj s prednesom poézie, a vysvetlením textu o večnom živote, zaujala po skladbách v rýchlom tempe pomalým, intímnym prejavom, ktorému dominoval precítený prejav Matúša Uhliarika. Aj ďalšia skladba – Sonet č. 9 bola zameraná na rytmus – 5 dobé metrum bolo opäť spojené s prednáškou. Žiaci si mohli vyskúšať priamo zahrať na bicích nástrojoch túto ukážku aj s kontrabasom. Reakcia bola okamžitá – keď vidíte svojho spolužiaka, dokonca spolužiačku ako člena kapely, okamžite to vyvolá v radoch ostatných aplauz…
Práve v refréne Sonetu 9 sa nachádzajú archaické slová ako „čaropohár“ – konkrétne vo verši „Daj rozvinúť sa mysli voľne bujne, splna, pod žiarou zápalu nech puky roztvára a dúha vzlietne krás jak z čaropohára“, ktoré skladateľa a klaviristu inšpirovali k využitiu 5-dobého metra.
Okrem zhudobnených básní Hviezdoslava kapela zahrala aj ďalšiu ukážku – opäť nepárneho metra. Rúfusova Báseň o básni bola spojená so súťažou. Kto uhádol, kde je v skladbe využívajúcej 7-dobé metrum prvá doba, dostal darček – CD. Mladá slečna si počítala správne do rytmu počas celej skladby a všimli si to aj muzikanti. Vyhrala zaslúžene. Stará dobrá „Metodka“ nesklamala – má šikovných žiakov.
Na záver muzikanti zahrali ukážku z pripravovaného, nového albumu, kde budú aj Hviezdoslavove Krvavé sonety (známejšie ako Sonety, ktoré František Báleš zhudobnil ako prvé). Zároveň gymnazisti dostali ďalšiu úlohu: určiť metrum, ktoré bolo v tomto prípade skutočne ťažké: 15-dobé s delením na doby uhádli bez váhania gymnazisti Matiáš a Samo. Mimochodom, už teraz vieme, že je sa na čo tešiť z kompozičného aj interpretačného hľadiska – z Matúša Uhliarika, ktorý tiež zapájal mladé publikum do aktívneho počúvania, sa vyprofiloval zrelý jazzový spevák schopný scatu v pozoruhodných harmóniách, rozmanitých farieb a mimoriadne emocionálneho vokálneho prejavu.
Podľa slov Báleša, ktorý počas koncertu vyzval žiakov, aby napísali reakcie na koncert – stretli sa v Nitre aj Bratislave s mimoriadne srdečnými a nadšenými reakciami žiakov. Po vystúpení sa im ešte venoval a diskutovali o hudbe – bolo zjavné, že medzi mnohými vyrastá ďalšia generácia hudobníkov.
Zuzana Vachová
Zdroj foto: foto z krstu albumu: Juliana Tišťanová Droblienková, autorka, František Báleš ansámbel
