Na online koncerte, ktorý bude vysielaný v sobotu 11. decembra o 19-tej hodine z Kultúrneho centra v Modre, sa budete môcť presvedčiť, že saxofón znie mimoriadne tvárne a farebne v repertoári klasickej hudby 20. storočia.
Trio The Saxophone Connections sa začalo formovať v marci roku 2021, keď sa uskutočnil online koncert v Slovenskej filharmónii, na ktorom zaznela nie často hrávaná (z nepochopiteľných dôvodov), no o to zaujímavejšia kompozícia českého autora Bohuslava Martinů Kuchynská revue. Okrem nej si poslucháči mohli vypočuť v slovenskej premiére aj Trio pre husle, violončelo a saxofón Ernsta Rotersa. Recenziu tohto koncertu sme publikovali aj na našom webe.
Priniesť túto skladbu na pódiá a sprostredkovať ju poslucháčom, je priam niečo nevídané v našich končinách, pretože Roters, nemecký dirigent, operný režisér a skladateľ, ktorý sa dostal do povedomia ako autor filmovej hudby, no pritom komponoval aj symfonické, operné a komorné diela, nie je u nás známy. Celkovo, ak sa má otvoriť otázka dramaturgie smerom k progresívnejším a neznámym dielam, zrazu sa naše etablované telesá a muzikanti preľaknú. Z dvoch dôvodov: stoja pred naštudovaním nových kompozícií – autorov, ktorých predtým nehrali, takže nemajú vzor a šablónu, v akej by sa dalo pohodlne kráčať a ďalšia nepríjemná výzva je, spätná väzba publika. Dve neistoty znamenajú v dnešnej nestabilnej dobe zrejme pochybnosť umocnenú na druhú, no je to len otázka optiky, nie doby. A v prvom rade, prístupu a ľudí.
Koncert The Saxophone Connections môžete v premiére sledovať v sobotu 11. decembra na Youtube Ladislava Fančoviča:
Zdá sa, že Ladislav Fančovič sa nových výziev nikdy nebál a v tomto zmysle našiel adekvátnych partnerov v huslistke Leile Akhmetovej, pochádzajúcej z Kazachstanu a francúzskom violončelistovi –Kenovi-Wassim Ubukatovi. Objavovanie vždy novej literatúry pre klasický saxofón a profesionálnejšia interpretácia je zo strany Fančoviča významne podporená magisterským štúdiom klasického saxofónu na Fontys University v holandskom Tilburgu. Z jedného živého vystúpenia na ďalšie sa počuteľne zlepšuje jeho technika a výraz, interpretácia naberá na kvalite – práca s dychom, farbami, tónom a registrami je ohromujúca. Dnes ovláda nuansy, ktoré by ste pred rokmi nepočuli.
Rotersovo Trio pre husle, violončelo a saxofón, W. 26b z roku 1926 zaznie aj v zázname na online koncerte z Kultúrneho centra v Modre, kde to počas nahrávania koncertu dýchalo síce lockdownovou prázdnotou, zato krásnou vianočnou atmosférou. Od marca, kedy zaznela jeho premiéra a hudobníci ho uviedli na turné po slovenských mestách, sa prevedenie tejto kompozície „usadilo“. Hráči tria ho interpretujú so zaangažovanosťou a väčšou spontánnosťou.
Už v prvej časti skladby Allegreto marziale skladateľ predviedol pestrú paletu farieb a rytmov a jeho schopnosť vyťažiť z komorného obsadenia maximum, je priam neskutočná. Počúvate trio a máte pocit, že znie celý orchester. Hudobníci umne dokážu v hustej spleti vyspievať krátke témy (niekedy má vedúce postavenie saxofón, inokedy ich preberajú husle, pričom výrazne celok dofarbuje violončelo) a vďaka tomu sa poslucháč nestratí ani v polyfonicky vedených pasážach. Prekvapili aj výrazom: vygradované časti kontra krásne, jednoliate, precízne vyspievané pianissimá znejú v podaní muzikantov v dokonalej súhre. Je skrátka zjavné, že hrajú spolu nejaký ten mesiac, našli spoločnú hudobnú reč, záujem a najmä vášeň, v opačnom prípade by takýto skvelý výsledok nedosiahli.
Rotersov zmysel pre lyriku na spôsob 20. storočia sa naplno prejavuje v druhej časti, Adagio – otvára ju violončelista Ken-Wassim Ubukata. Nie je to však nič umelo sladké, no predsa, táto veta v sebe nesie výrazný kontrast oproti okrajovým častiam kompozície. Lineárne vystavaná koncepcia tejto časti je ukončená sólom saxofónu v nádhernej interpretácii Fančoviča. V tomto prípade, nech odpustia tenoristi, má altka výrazovo navrch. Jej subtílnosť tónu, melancholická nálada a clivota je nepochybne presvedčivejšia ako tenorový saxofón. Triu sa podarilo dosiahnuť prekrásnu nosnosť tónov v pianissimách a znelosť v pekne tvarovaných legátach.
Koncentráciu impulzívnej energie prináša finále Vivace – Tranquillo – Vivace, ktorá má rondovú formu. Skladateľ sa v nej vyhral: nadelil virtuózny part aj husliam, v ktorom sa zaskvie LeilaAkhmetova. Obdivuhodná je však spomínaná súhra hráčov, v náročnej rytmickej štruktúre sa dokázali precízne orientovať. Tému preberá altový saxofón, následne violončelo, v strednej časti, tempovo miernejšej, budeme môcť počuť sólo saxofón bez sprievodu, no záverom sa Roters opäť vráti k jedinečnému zvuku tria.
Špeciálnym hosťom koncertu bude Ján Gašpárek, ktorý s Fančovičom odohrajú skladbu Paula Hindemitha pre dva altové saxofóny. Hudobnú reč Hindemitha je ťažké zaradiť – tvoril v období, kedy už boli etablované techniky serializmu, atonálnej hudby, neoklasicizmu, post-impresionistov, no Hindemith je natoľko špecifický, že hľadať tieto prvky v jeho tvorbe, by bolo márne. Pri saxofóne by sa mohlo očakávať, že by sa nechal zlákať k jazzu, nespravil to však. Skôr je zjavná paralela výrazová – tak ako Šostakovič tvoril za dusivých spoločensko-politických podmienok pod tlakom, rovnako aj na Paula Hindemitha vplývali udalosti nacistického Nemecka.
Duett pre dva altové saxofóny venoval skladateľ Sigurdovi Rascherovi – americkému saxofonistovi, ktorý sa narodil v Nemecku a bol výraznou osobnosťou vo vývoji repertoáru klasického saxofónu 20. storočia. V duete budeme počuť modálne úseky, dialogické pasáže striedajúce sa s určitou prísnou strohosťou. Hindemith bol schopný vytvoriť vo svojich kompozíciách neuveriteľné emocionálne napätie a rovnako je prítomné aj v tomto duete (Fančovič a Gašpárek ho dokázali stvárniť bravúrne). Fascinujúca je jeho práca s melodickými líniami, ktorých vývoj nedokážete odhadnúť – nie je to čitateľný Bachov polyfonizmus, no majstrovstvo a dôvtip, s akou ku kompozičnej práci pristupuje, ho silne pripomína.
Výrazovo aj žánrovo odlišný bude Duett pre violončelo a altový saxofón op.99 ukrajinského skladateľa Nikolaia Kapustina. Hudobnú formu zachováva skladateľ klasickú, no prvky, ktoré používa, čerpá z jazzového žánru a preto je táto kombinácia taká zrozumiteľná a blízka publiku – za predpokladu, samozrejme, že je správne a s patričným výrazom interpretovaná. Kapustin mal klasické vzdelanie ako klavirista a mal svoj vlastný jazz band, no nikdy nedosiahol status ozajstného jazzového muzikanta – teda, aspoň podľa jeho slov. Samotný skladateľ priznáva, že keď písal svoje skladby, nedal v nich priestor na improvizáciu. Všetky jeho improvizácie sú vopred napísané a znejú lepšie akoby ich hráči mali voľne hrať. Duet Kapustina bude ozajstným bonbónikom. Máte sa na čo tešiť: Fančovič je jazzovým muzikantom a Ken sa k muzicírovaniu (hoci vopred predpísanému v notách) pridal s veľkou dávkou spontánnosti v hre. Skladba v ich podaní má nebývalý drive!
V dramaturgii svieti aj obľúbená Oblivion kráľa argentínskeho tanga Astora Piazzollu, ktorá zaznie v netradičnom aranžmáne pre husle, altový saxofón a violončelo. Úpravu tejto skladby pripravil Ladislav Fančovič – známu clivú tému, ktorú spravidla interpretuje jeden sólový nástroj, tentoraz preberú husle a vystriedajú si ju niekoľkokrát so saxofónom. Je hraná v rýchlejšom tempe, dostala iný náboj a najmä farebnosť.
Nezabudnite teda – cez víkend sa stretneme na Youtube so skvelými muzikantmi Saxophone Connections a virtuálne sa prenesieme do Modry.
𝗣𝗥𝗢𝗚𝗥𝗔𝗠
Jevgenij Iršai (*1951): 3 Adventures pre husle a altový saxofón
Paul Hindemith (1895-1963): Konzertstuck pre dva altové saxofóny
Nikolai Kapustin (1937-2020): Duett pre violončelo a altový saxofón op.99
Astor Piazzolla (1921-1992): Oblivion
Fisher Tull (1934-1994): Dialogue pre dva saxofóny
Ernst Roters (1892-1961): Trio pre husle, violončelo a altový saxofón W. 26
Organizátor: o.z. Spoločnosť priateľov dobrej hudby a Kultúrne centrum Modra.
Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Zuzana Vachová
Zdroj foto: autorka
